Vývin a stimulácia vnímania (senzorickej percepcie)

Vnímanie (percepcia) prostredníctvom senzorických zmyslov je jednou zo základných funkcií, vďaka ktorej dokážeme poznávať svet a jednotlivé jeho kvality. Príjemnosť sladkej chuti, hladkej prikrývky, žiarivých farieb či zvukov hudby sme schopní vnímať vďaka receptorom oka, ucha, kože a ďalších, ktoré tieto podnety zaznamenávajú. Ich následným spracovaním na úrovni nervovej sústavy vzniká vnem, ktorý je v podstate základnou zložkou nášho poznania. Vďaka vnímaniu podnetov a ich vlastností sa môžme učiť. Vnímanie je základným predpokladom rozvoja vyšších psychických funkcií, akými sú myslenie a reč.

Vnímanie - podobne ako akákoľvek iná psychická funkcia, sa v priebehu vývinu zdokonaľuje. Približne v desiatom roku života je vnímanie vo všetkých svojich modalitách podobné vnímaniu dospelého človeka. Obmedzený prísun informácií jedného zo zmyslových orgánov môže ovplyvniť spôsob poznávania a vytvárania si vedomia sveta. Inú predstavu o svete má dieťa intaktné, inú dieťa, ktoré od narodenia nepočuje, alebo má poškodený zrak. Uvedieme dva najvýznamnejšie druhy percepcie a to vnímanie podnetov zrakom a sluchom.  

Zrakové vnímanie:

Zrakom človek prijíma až okolo 90% informácií zo svojho okolia. Je najvýznamnejším prostriedkom orientácie. Stimulácia vizuálnymi podnetmi má veľký význam už od raného detstva pri udržaní aktivácie, pretože je dostupná veľmi ľahko. Dieťa sa vďaka zraku relatívne rýchlo oboznamuje s tým, čo sa okolo neho deje. Vníma vzdialenosť, tvar, farebnosť predmetov, zaujíma ho sledovať pohyb. Vďaka zraku spoznáva seba a svoje prejavy, následne ich tak môže koordinovať. 

Zrak sa podieľa na schopnostiach ako binokulárna fúzia ( splývanie dvojrozmerných "obrázkov" z oboch očí do jedného trojrozmerného celku ; jej rozvoj  by mal byť dovŕšený v 3 mesiaci), diferenciácia farieb a farbocit ( zelenú a červenú farbu vie dieťa rozlíšiť už krátko po narodení. Zaujímavé napríklad je, že dieťa raného veku uprednostňuje červenú a modrú pred zelenou a žltou. Možno práve odtiaľ pochádza to klasické "modrá pre chlapca, ružová dievčatku" ;). V 2 až 3 mesiaci dieťa už rozlišuje základné farby. ), vizuomotorická koordinácia (koordinácia pohybov ruky a oka), vnímanie figúry a pozadia (schopnosť odlíšiť sledovaný objekt od  komplexného pozadia), optická diferenciácia (zrakové rozlišovanie), analýza a syntéza (skladanie, alebo rozkladanie zrakových podnetov z celku na časti, alebo naopak) , zraková pamäť (znovupoznanie a zapamätanie si jednotlivých predmetov, či symbolov).

Skreslené, alebo oslabené zrakové vnímanie na ktorejkoľvek úrovni, alebo v ktorejkoľvek jeho kvalite, môže mať za následok skreslené poznávanie. Odzrkadlí sa na úrovni vytvárania predstáv, či v myslení. V školskom veku môže mať dieťa následne problém s písaním symbolov akými sú číslice, alebo písmená (nevie si vybaviť tvar písmena, zamieňa si písmená vzájomne podobné, "prehadzuje" poradie písmen v slove a podobne). Uvedené problémy nemusia súvisieť s organickým poškodením zraku. Častejším dôvodom je práve nezrelosť zrakového vnímania, ktorá si vyžaduje cielenú stimuláciu.

Sluchové vnímanie: 

Sluch je zmyslom, ktorý sa začína rozvíjať už v prenatálnom období. Po narodení sa významne podieľa na rozvoji sociálnej interakcie, reči a myslenia. Malé dieťa rozlišuje lepšie vysoké zvuky a uprednostňuje ľudský hlas pred iným zvukovým podnetom. Pravdepodobne to je dôvodom, prečo na malé dieťa rozprávame "fistulkovo", až sme prekvapení, kde sa to v nás berie ;). Mesiac staré dieťa je schopné odlíšiť ľudskú reč od iných zvukov, na slová sa dokáže lepšie sústrediť i diferencovať ich. Schopnosť lokalizovať zdroj zvuku sa objavuje v treťom a štvrtom mesiaci. Ak zazvoní zvonček, alebo na dieťa niekto zavolá, pri správne napredujúcom vývine sluchového vnímania, sa dieťa za zdrojom zvuku otočí, reaguje naň. Pribúdajúcimi mesiacmi dieťa vníma i zvuk tichší, vzdialenejši. Postupne sa u neho rozvíja porozumenie slovám jazyka, v ktorom sa naň hovorí. Jednoduchým slovám vie dieťa porozumieť už okolo 8 mesiaca. Pred dovŕšením prvého roka samo produkuje jednoduché slová s významom. 

Vnímanie sluchom sa ďalej zdokonaľuje, prispieva k rozvoju reči v jej jednotlivých kvalitách. Dôležitý význam nadobúda schopnosť sluchovej diferenciácie (rozlišovanie zvukov - rečových i nerečových. Schopnosť rozlíšiť napríklad jednotlivé hlásky, je dôležitá pre správnu výslovnosť. Neskôr taktiež pri čítaní a písaní. Dozrieva úplne okolo 6,5 roka.) ,vnímanie figúry a pozadia (vyčlenenie dôležitého zvuku zo zmesi iných, pre danú chvíľu nepotrebných zvukových podnetov), sluchová analýza a syntéza (okolo štvrtého roka je dieťa schopné rozlíšiť jednotlivé slová, roztlieska jednoduché slovo na slabiky; o rok neskôr vie určiť počet slabík, začína vydeľovať jednotlivé hlásky slov - najprv začiatočné, potom konečné. Schopnosť rozhláskovať celé slovo je proces náročný a dlhodobejší, dovršuje sa v období šiesteho - siedmeho roku života.) Nemenej dôležitými sú i vnímanie rytmu (približne štvorročné dieťa via rozlíšiť, či dve krátke rytmické štruktúry sú zhodné, v piatich rokoch vie rytmus napodobniť, v šiestich je schopné rytmus zaznamenať - napríklad bodkami krátke tóny, čiarkami dlhé.) a sluchová pamäť (schopnosť podržať, či vybaviť si z pamäti zvuk, priradiť ho správne k zdroju, zapamätať si akým slovom sa označuje v danom jazyku ten ktorý predmet. Trojročné dieťa zopakuje vetu tvorenú z troch slov. Šestročné dieťa už dokáže zopakovať päť slov, ktoré spolu vzájomne nesúvisia.)

Funkčné poruchy na úrovni sluchového vnímania môžu mať za následok problémy pri rozvoji a správnom vývine reči (dysfázia, dyslália, dysartria a ďalšie), ale i priestorovej orientácie, či osvojovania si školských zručností ako je čítanie, písanie. Často sú tiež podkladom špecifických porúch učenia (napríklad dyslexie). Zahájiť stimuláciu čiastkových funkcií sluchu je preto potrebné čo najskôr. Vykonáva ju kvalifikovaný špeciálny pedagóg, alebo logopéd.  

Stimulácii komunikačných zručností a sluchových funkcií u detí s organickým poruchami sluchu ( napr. deti nepočujúce, nedoslýchavé) sa venujú odborníci - najmä surdopédi. Učia deti rôznym kompenzačným mechanizmom, ako napríklad prstovej abecede, posunkovému jazyku, či totálnej komunikácii. (využívaniu všetkých dostupných zdrojov dieťaťa s poruchami sluchu k efektívnej komunikácii - gestá, posunky, hovorená reč za pomoci načúvacieho prístroja a podobne ).