Vývin a stimulácia priestorovej orientácie, vnímania času a základných matematických predstáv
Vnímanie priestoru, času a rozvoj matematických predstáv okrem toho, že úzko súvisí s ostatnými psychickými funkciami, ktoré sme už spomínali, tvoria spolu jedinečnú skupinu. Sú to zdanlivo jednoduché a nenápadné schopnosti, ak sa však nerozvíjajú správne, vedia narobiť veľkú "šlamastiku" najmä v školských schopnostiach.
VNÍMANIE PRIESTORU A PRIESTOROVÁ PREDSTAVIVOSŤ:
Základ v rozvoji priestorovej predstavivosti a vnímania priestoru zohrávajú motorické zručnosti a zmysly ako sú zrak, sluch, hmat. Vnemy jednotlivých kvalít sú kognitívne spracované a dieťa si postupne osvojuje priestorové vzťahy, orientuje sa najprv vo svojom blízkom okolí, neskôr dochádza k expanzii do širšieho prostredia. Jednoduchý vnem priestoru dieťa nadobúda v podstate už od momentu, kedy vie pozorovať svoje končatiny. Čim lepšia je binokulárna fúzia, tým kvalitnejší sa stáva odhad priestoru. Rozvojom motoriky nadobúda ďaľšie predstavy o priestore, učí sa odhadovať ich vzdialenosť, veľkosť, tvar, či pomer jednotlivých častí. Egocentrické myslenie dieťaťa raného a predškolského veku sa odzrkadľuje aj v rozvoji tejto schopnosti. Dieťa má tendenciu vnímať predmety k nemu bližšie ako väčšie a podceňovať vzdialenejšie, keďže sa mu javia ako malé. Ako prvé si približne trojročné dieťa osvojí a porozumie pojmom "hore - dole", predložkové väzby "na", "do", "v" , okolo štyroch rokov "vpredu - vzadu". Rozlišovanie laterálnej polohy "vľavo - vpravo" je pomerne náročné (a ešte aj nejeden dospelák s ním má problémy, napríklad pri šoférovaní;) ), dieťa na sebe rozlíši tieto dve strany okolo piateho roku, na druhej osobe až po vstupe do školy, okolo siedmeho roku.
Rozvoj priestorových predstáv je úzko spojený s porozumením príčin a následku, vnímaním času a časovej postupnosti, predvídaním následného a budúceho. Oslabené priestorové vnímanie môže mať za následok problematické osvojovanie si sebaobslužných zručností, koordináciu vlastných pohybov pri manipulácii s predmetmi, dieťa má problém s vnímaním vlastnej telovej schémy. Naopak si navlečie tričko zas a znova, hoci ste ho už na to niekoľkokrát upozornili. Okrem toho sa problémy s vnímaním priestoru môžu odzrkadliť v reči - dieťa nesprávne identifikuje a používa predložkové väzby, pri čítaní sa ťažko orientuje v texte, "unikajú mu písmenká" pri pohybe očí po riadku, alebo ich jednoducho "skomolí". Dieťa cíti, že je menej úspešné a preto sa činnostiam snaží prirodzene vyhýbať, čím sa oslabená čiastková funkcia nie len, že nerozvíja, ale sekundárne vplýva i na ďalšie (napríklad rozvoj matematických predstáv, poznatkov z geometrie, či aritmetiky).
VNÍMANIE ČASU:
Do predškolského veku dieťa žije najmä prítomnosťou. Pojem času, najmä budúcnosti a minulosti, sa rozvíja veľmi pomaly. Celkovo je pre dieťa subjektívne menej dôležitý, niekedy ho až otravuje ;). Preto udalosť, ktorá sa má stať v budúcnosti, je preň ťažko predstaviteľná a tak i menej hodnotná a motivujúca. Preto s argumentom, kedy sa ho snažíte odtrhnúť od rozohratej hry a ponúkate mu, že na ihrisko môže prísť opäť zajtra, neobstojíte. Dieťa si čas začína uvedomovať najmä prostredníctvom jemu známych aktivít a dejov, ktoré sa často opakujú. Napríklad striedanie dňa a noci, čas na poobedňajší spánok, prechádzku, či večerné kúpanie. Časovým merítkom sa teda stávajú najmä dni. Hoci dlhšie časové jednotky sa učí postupne menovať (týždeň, mesiac, ročné obdobie a podobne), z hľadiska predstavy času nemajú v predškolskom veku ešte tieto kategórie presnejší obsah. Vnímanie jednotlivých časových úsekov je značne skreslené a podriadené subjektívnosti dieťaťa. To čo ho nebaví trvá neznesiteľne dlho a naopak. Rozvojom tejto schopnosti sa dieťa učí, že udalosť má svoj začiatok a koniec, po jednej udalosti nasleduje ďaľšia. Postupne ju vie predvídať a pripraviť sa na ňu.
Oslabenie uvedenej čiastkovej funkcie sa prejaví napríklad problematických osvojovaním si pojmov týkajúcich sa časovej orientácie ("najskôr", "potom", "pred tým", "teraz"), takto položenú inštrukciu dieťa neraz popletie. Ťažšie si tiež zvyká na sled činností, s ktorými sa denodenne stretáva. Má problém s osvojovaním si vedomostí, ktoré s témou súvisia (menovanie dní v týždni, mesiacov v roku, písmen abecedy), má problémy s rozvrhnutím času. Tieto problémy môžu pretrvávať až do dospelosti a tak na "vždy meškajúceho" vymýšľate finty, ktoré by riešili to jeho "za päť minút som tam" a vaše následné patnásťminútové čakanie ;).
ROZVOJ MATEMATICKÝCH PREDSTÁV
Priestorová predstavivosť a porozumenie časovým jednotkám okrem iného vyúsťuje k rozvoju a utváraniu matematických predstáv. S matematikou sa dieťa stretáva nielen v škole, ale pri každodenných aktivitách. Je to prostriedok rozvoja myslenia a logiky. Dieťa prirodzene zisťuje, že niečo je menšie, niečo väčšie, než je ono samé. Že niektoré predmety unesie, iné sú pre neho priťažké. Že drevenú kocku nedokáže vsunúť do kruhového otvoru. Sleduje, ako mú rodič kupuje čokoládu, alebo ako mu niečo kúpiť momentálne nemôže, lebo nenaráta dosť mincí v peňaženke. K porozumeniu a k vytváraniu predstavy čísla je dôležitá dostatočná možnosť manipulovať s predmetmi. Preto problémy v rozvoji motoriky môžu mať zá následok menej skúseností s manipuláciou s predmetmi a tým i vytváraní matematických pojmov.
Počet je pre predškoláka jednou z mnohých vlastností, ktoré prisudzuje objektom. Po dospelých opakuje, ako niečo počítajú, zo začiatku je však odhadovanie počtu značne intuitívne. Predškolák síce vie vymenovať rad čísiel, podstata pojmu čísla je však pre neho ešte nepochopiteľná. Logike radenia tak isto plne nerozumie (napríklad ešte nespojí informáciu, že posledné číslo v rade zároveň predstavuje i množstvo prvkov v skupine). Okolo troch rokov rozlíši čo je malé a čo veľké, čoho je veľa a čoho je málo (väčšinou ide o cukríky, tých býva samozreme vždy najmenej;)). Postupne nasleduje porozumenie pojmom ako "krátky", "dlhý", v štyroch rokoch vie zoradiť približne tri prvky podľa veľkosti, či spočítať priemerne päťprvkovú množinu. V troch rokoch správne pomenuje kruh, do prelomu piateho a šiesteho roka pozná ostatné základné geometrické tvary ako štvorec, trojuholník, obdĺžnik. Po vstupe do školy sa pojem čísla upevňuje, dieťa sa učí základným matematickým operáciám.
Z uvedeného prirodzene vyplýva, že oneskorene rozvíjajúce sa predčíselné predstavy sa odrazia v školskom výkone v matematike. Dieťa si ťažšie osvojuje pojem prirodzeného čísla, obtiažnejší je prechod cez desiatky, dlho pretrváva mechanické počítanie na prstoch, viac spolieha na mechanicky naučené ako na logické uvažovanie, nerozumie vzťahom medzi číslami, či podstate matematických operácií.