Vývin a stimulácia reči a myslenia
Reč a myslenie spolu veľmi úzko súvisia. Sú to schopnosti veľmi komplexné a vo vývine ľudského druhu najmladšie (to zn. značne diferencované a obtiažne). Ich rozvoj má následný vplyv na socializáciu dieťaťa, rozvoj tvorivosti, či pamäťových funkcií. Aby sa mohla rozvíjať reč, potrebuje určitý stupeň myslenia a naopak. Podporovaním reči sa myslenie dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň - od konkrétneho myslenia "smeruje" k mysleniu abstraktnému.
REČ:
Komunikácia a v jej užšom zmysle - reč, sú špeciálnym a veľmi krehkým kľučikom do sveta ľudí. Vďaka reči sa dieťa prispôsobuje sociálnemu prostrediu a taktiež vyjadruje svoje potreby spôsobom, ktorý je pre ostatných ľahšie čitateľný, ako napríkald neverbálny prejav. Tým zas určitým spôsobom prispôsobuje sociálny svet sebe. Neverbálna komunikácia samozrejme často veľmi efektívne dopĺňa tú verbálnu, najmä vtedy ak aktívny slovník dieťaťa ešte nie je dostatočne rozsiahly.
Reč je komplexnou schopnosťou. Je možné hovoriť o štyroch jazykových rovinách:
- foneticko - fonologická rovina (rozlišovanie foném a ich výslovnosť)
- morfologicko - syntaktická rovina (morfológia a syntax predstavujú používanie slovných druhov, správne vytváranie tvaru slova, spájanie slov do viet)
- lexikálne - sémantická rovina (predstavuje porozumenie reči a zahŕňa v sebe aktívny a pasívny slovník)
- pragmatická rovina (použitie reči v praxi, konverzačné schopnosti)
Dieťa má vrodené dispozície k osvojeniu si materinskej reči. Vývin reči je však ďalej veľmi silne závislý od stimulácie, skúsenosti, učenia, zrenia mozgových štruktúr. Je to schopnosť významne závislá nielen na vonkajších, ale i vnútorných vplyvoch, kladných, či záporných. Na rozvoj reči kladne vplývajú faktory ako vývin motoriky, možnosť počuť ľudský hlas a vnímať pozitívnu spätnú väzbu na vlastné zvukové prejavy. Je veľmi vhodné, ak rodič už vo fáze predrečového vývinu akceptuje zvukové prejavy dieťaťa ako zmysluplné. Nie náhodne sa rodič, hlavne matka, voči dieťaťu správa ako zrkadlo. Napodobuje predrečové prejavy dieťaťa, opakuje a rozvádza ich. Tým dieťaťu poskytuje veľmi špecifickú spätnú väzbu a vytvára zrozumiteľný model, ktorý zas môže napodobňovať samotné dieťa.
Zvuky podobné fonémam ľudskej reči dieťa samostatne produkuje približne od tretieho mesiaca. Dovtedajší reflexný krik a emočne podmienený krik sa menia na hrkútanie. Táto aktivita má reflexný charakter a je vrodená. Objavuje sa napríklad i u detí, ktoré sú od narodenia nepočujúce. Tým, že na túto aktivitu nepočujúce dieťa sluchom nedokáže prijímať spätnú väzbu (nepočuje, že je schopné produkovať zvuky), schopnosť vyhasína. Počujúce dieťa začína so svojim hlasom viac a viac experimentovať, hrá sa so zvukmi, ktoré vydáva, všíma si, že jeho zvuky vzbudzujú reakcie okolia. Okolo siedmeho mesiaca dieťa začína napodobňovať slabiky, čo je dôsledkom jednak učenia a jednak vrodených predispozícií. Dieťa džavoce a odvšadiaľ sa ozýva "ba-ba-ba", "da-da-da"! ;). Opakovanie rovnakých slabík ku koncu prvého roka pre dieťa začína byť menej atraktívne. Snaží sa jednoduché slabiky kombinovať. Odborníci tomu hovoria "babbling - drift". Ku koncu prvého roka sa objavujú prvé jednoduché slovká. Zhruba v tejto dobe sa kvalitatívne mení i neverbálna komunikácia, dieťa si rozširuje repertoár symbolických gest. Daný poznatok využívajú mnohé prístupy - napríklad "Baby Signs". Nie je zvláštnosťou, že predtým, ako si dieťa osvojí slovo, pre danú vec, či aktivitu najprv používa gesto. Deti začínajú používať gestá okolo deviateho mesiaca. Gestá mu pomôžu následne z pamäti vybaviť i slová. Pre batoľa je reč stále atraktívnejšou a kúzelnejšou aktivitou. Rado sa učí názvy činností a predmetov. V slovníku sa preto ako prvé objavujú slovesá a podstatné mená. Zpočiatku ako jednoslovné, telegrafické vyjadrenia používané značne generalizovane. Od druhého roka je však už prítomná snaha spájať dve slová dohromady a vytvárať tak akési primárne vety. Raný rečový prejav je gramaticky nesprávny, ale už od dvoch rokov sa i táto charakteristika zdokonaľuje. Dieťa začína používať množné číslo, skloňuje. Citlivosť v dodržovaní gramatických pravidiel však tiež potrebuje čas a nie je katastrofou, ak Vám napríklad dieťa povie, že sa chce hrať s "autíčkom i bábikom" ;). V troch rokoch už dieťa hovorí vo vetách a k slovesám, či podstatným menám pridáva prívlastky. Medzi štrvtým a piatym rokom používa okrem prítomného času i budúci a minulý. Na prelome piateho a šiesteho roka by malo dieťa správne vyslovovať všetky hlásky, používať všetky druhy slov, hovoriť gramaticky správne, vedieť správne definovať význam známych pojmov, rozumieť a interpetovať jednoduché príbehy, zmysluplne vyjadrovať svoje myšlienky, porozumieť a vsprávnom poradí zrealizovať i pomerne dlhý a komlikovaný pokyn, dodržiavať pravidlá konverzácie.
Načrtnutý vývin reči však nemusí u každého dieťaťa prebehnúť rovnako rýchlo a bezproblémovo. Ak sa viac, alebo menej odlišuje od väčšinovej normy vývinu, môžme ho zjednodušene rozdeliť do nasledujúcic skupín:
- Oneskorený vývin reči - dieťa v produkcii jednotlivých rečových prejavov zaostáva za väčšinou svojich rovesníkov, disponuje menšou slovnou zásobou a aj výslovnosť tých slov, ktoré aktívne používa, si značne zjednodušuje. Reč je potom často zrozumiteľná len úzkemu okruhu ľudí z okolia dieťaťa. Príčin oneskoreného vývinu môže byť mnoho ( dedičnosť, výchovné prostredie chudobnejšie na podnety, alebo naopak také, ktoré dieťa preťažuje, deti s oslabenými čiastkovými funkciami, oneskoreným zrením centrálnej nervovej sústavy, deti predčasne narodené, či iné deti označované za rizikové) Pri vhodne cielenej vývinovej stimulácii však dieťa má dobré šance dobehnúť svojich rovesníkov. S intervenciou však netreba čakať dlho a odkladať ju na neskôr. Čím skôr začneme dieťa cielene stimulovať a a poskytneme mu rečovú intervenciu, tým skôr má šancu dobehnúť svojich kamarátov bez zbytočnej ujmy jednak v rečových funkciách, jednak v ostatných oblastiach vývinu.
- Narušený vývin reči - vývin reči, okrem toho, že sa oneskoruje, prebieha odlišne i v iných rovinách. Častou príčinou takéhoto vývinu sú vrodené poruchy, ako napríklad ťažké sluchové postihnutie, mentálne postihnutie. Narušený vývin reči je potom sprievodným symptómom primárneho zdravotného postihnutia. Pri špecificky narušenom vývine reči je príčina neznáma.
- Prerušený vývin reči - hovoríme o ňom vtedy, ak vývin reči do určitého momentu prebiehal normálne, v dôsledku ochorenia, úrazov, či silnej psychickej traumatizácie sa akoby "zasekol." Ontogenéza reči sa po odoznení príčiny v priaznivých prípadoch rozbehne natoľko, že dieťa dobehne zameškané. Vyžaduje si však podporu.
Nepodchytené problémy vo vývine reči majú vplyv na celkový rozvoj osobnosti dieťaťa. Ako bolo spomenuté v úvode, reč má významný vplyv na kvalitu myslenia, poznávania, učenia, komunikáciu a orientáciu dieťaťa v sociálnom prostredí. Dieťa, ktoré nerozumie svojmu okoliu, alebo nemá efektívny nástroj na vyjadrenie svojich prianí, sa stáva frustrované, hnevlivé, zúfalé. Stimulácia vývinu reči je dôležitá i pre jeho ďalší rozvoj, úspech v škole, možnosti jeho profesného uplatnenia.
POZNÁVANIE a MYSLENIE
Rozvoj poznávania a myslenia je v tesnom vzťahu s ostatnými psychickými a telesnými funkciami. Myslenie je vyššia psychická funkcia, ktorá prebieha a rozvíja sa na základe interakcie učenia a zrenia centrálnej nervovej sústavy. Malé dieťa približne do roku a pol sa učí a poznáva najmä prostredníctvom konkrétneho kontaktu s konkrétnym objektom. Veľký význam v rozvoji jeho myslenia teda zohráva vnímanie a motorika. Aktivita dojčaťa býva spočiatku náhodná, bez zámeru a bez cieľa. Hovoríme, že je autotelická - samoúčelná. Dieťa venuje svoju pozornosť tomu, čo ho práve zaujalo. Túto aktivitu potom často opakuje niekoľkokrát. Zameriava sa najmä na aktivity spojené s vlastným telom a jeho prejavmi, čím si potvrdzuje svoje kompetencie. Začína si uvedomovať následok svojho konania a postupne tiež rozlišovať medzi informáciami prichádzajúcimi "zvonka". Vlastná aktivita sa tak stáva prostriedkom na dosiahnutie cieľa. Dieťa postupne rozumie, že dokáže pohybom svojich rúk spôsobiť, aby sa hrkálka rozozvučala a teda, že ono samé môže cielene vplývať na svoje okolie. Postupne na dosiahnutie svojho cieľa hľadá vhodný prostriedok. Preto neraz zatiahne za obrús a všetko, nie len vysnívaná kocka, letí na zem ;).
V batolivom veku sa dieťa postupne odpútava od poznávania sveta v zmysle konkrétnej manipulácie s objektom tu a teraz. Svet začína poznávať na symbolickej úrovni (Bez toho, aby muselo vnímať konkrétny objekt, či dej, vie si ich už predstaviť; reálne predmety v hre nahrádzajú symbolmi - palička znamená lyžičku pre bábiku, plyšový macko je prikrytý papierovým obrúskom ako prikrývkou), okrem aktuálnej prítomnosti už batoľa vie anticipovať i budúcnosť. Stále lepšie chápe, že objekty existujú, aj keď ich napríklad ono samotné nemôže vidieť. Hľadá ich. Svet poznáva pomocou odpovedí na otázku "prečo?", "ako"? Znamená to, že ho už zaujíma príčina nejakého diania, nie len jeho púha existencia. Chce poznať pravidlá, podľa ktorých funguje svet a často na nich lipne. Dieťaťu takéto pravidlá dávajú istotu v tom, že svet je poznateľný. Svet batoľaťa je však naďalje tvorený z úlomkov poznatkov. Začína ich byť už rozsiahle množstvo, ešte stále však medzi nimi chýba vzájomná súvislosť.
V predškolskom veku, čiže od troch do šiestich až siedmych rokov, je myslenie dieťaťa charakteristické nasledovnými vlastnosťami. Čím viac sa dieťa blíži k staršiemu predškolskému veku, tým menej výrazné sú a dieťa sa v myslení posúva kvalitatívne vyššie. Predškolák centruje svoju pozornosť na percepčne výrazný znak. Menej výrazné, i keď významnejšie znaky, prehliada. Viaže sa skôr na nemenlivé, trvalé charakteristiky. Preto tak ťažko berie, ak ho ostriháte. Bojí sa, že s inými vlasmi, inak vyzerajúce, to už nie je ono. Typický je značný egocentrizmus (situáciu posudzuje len zo svojho uhla pohľadu, nerozumie, že ich existuje viac. Preto neprekvapí, že ak sa nám chce skryť, jendoducho si zakryje oči;) Predpokladá, že ak ono samotné nevidí navôkol, ani jeho nikto nevidí). Pri vysvetľovaní sveta si pomáha magickými interpretáciami a fantáziou. Nie vždy preto vymyslený príbeh znamená cielenú lož. Dieťa si medzery vo svojom poznaní snaží dotvoriť fantáziou a svojim konfabuláciám skutočne verí. Má to pre neho emočne harmonizujúci význam, realita je tak ľahšie pochopiteľná. Vlastnosti živých bytostí pripisuje i neživým, hoci medzi živými a neživými objektami už vie diferencovať. Dieťa uvažuje často analogicky a kauzálne (stále pretrváva typická otázka "prečo?"). Mladší predškolák nie je ešte schopný skúmať celok po častiach a systematicky. Táto kvalita poznávania sa postupne rozvíja, dieťa zrelé na vstup do školy ňou už disponuje.
Dieťa vstupujúce do školy si začína všímať a poznávať detaily. Uvažovanie šesť - sedemročného školáka je stále viazané na realitu, najradšej vychádza z vlastnej skúsenosti. Mladší školák už začína rozumieť vzťahom, súvislostiam, skutočnosť už dokáže posudzovať odosobnene - z viacerých hľadísk. Tieto postupne integruje do ucelenejšieho poznatku. Chápe, že iní ľudia môžu mať na rovnakú vec iný názor, inak ju vnímať. Taktiež že skutočnosť môže mať mnoho podôb a že je premenlivá. V školskom veku dieťa postupne začína využívať myšlienkové operácie ako dedukcia, indukcia, postupne tiež generalizuje. Výrazne sa lepší koncentrácia pozornosti a pamäťové funkcie, ktoré opäť myslenie posúvajú vpred. Deti stredného školského veku - okolo deväť až jedenásť rokov - sú už schopné užívať efektívne stratégie zapamätávania, sú kritickejšie v riešení problému, využívajú logiku.