Vývin a stimulácia motoriky a grafomotoriky

Potreba pohybu nás sprevádza po celý život. Náš pohybový prejav je vysoko organizovaná funkcia, na ktorej riadení sa podieľajú prakticky všetky oddiely nervovej sústavy - počnúc mozgovou kôrou, až po predĺženú miechu. Rozvoj motoriky odzrkadľuje úroveň rozvoja nervovej sústavy a veľmi úzko súvisí i s rozvojom ostatných zložiek vývinu. Duševný a fyzický vývin dieťaťa do jedného roku hodnotíme práve cez úroveň rozvoja motoriky. Ak stimulujeme motoriku, stimulujeme tým mozgové funkcie a následne tak podporujeme i rozvoj ostatných zložiek vývinu.

Pohybová zručnosť má vo vzťahu k poznávaniu a objavovaniu sveta dieťaťom významný jedinečný charakter. Dieťa sa prirodzene snaží dosiahnuť takú polohu tela, ktorá by mu uľahčovala  a rozširovala  možnosti vnímať svet zrakom, či sluchom. Ovládnutím pohybov hlavičky sa zväčší jeho zorné pole a tým i prísun podnetov. Akonáhle dokáže sedieť, ponuka podnetov sa stáva ešte bohatšou. Lezením a prvými krokmi sa dokáže cielene dostať k hračke, ktorá ho zaujme. Samo si vie určiť mieru podnetov, ktorá je pre neho príjemná. Ovládnutím pohybov svojho tela vie rozhodnúť, či zotvrá v manipulácii s predmetom, alebo sa vzdiali, ak sa cíti ohrozené.

Čo všetko zaraďujeme medzi pohybové zručnosti:

• Hrubá motorika - predstavuje pohyb veľkých svalových skupín, vďaka ktorým dieťa dokáže loziť, postaviť sa, chodiť, behať, či skákať. Pohybové a loptové hry rozvíjajú rozsah, presnosť, koordináciu a plynulosť pohybov; taktiež schopnosť pohyb plánovať. Dieťa sa prostredníctvom nich učí uvedomovať si schému svojho tela.
• Jemná motorika, grafomotorika - jemná motorika zahŕňa v sebe pohyby ruky a prstov, keď chce dieťa niečo uchopiť. Patria sem tiež pohyby artikulačných orgánov a očí, súčasne s ich koordináciou s končatinami. Správny rozvoj pohybov malých svalových skupín má neopomenuteľný význam pri rozvoji reči, čítaní, či písaní. Správne pohyby očí po riadku, schopnosť sledovať predmet, alebo koordinovať pohyb ruky so sledovaním objektu, sú predpokladmi k zvládnutiu čítania v školskom veku.  Ak podporujeme rozvoj pohybov prstov, ktoré sa tým stávajú obratnejšie, presnejšie, či rýchlejšie, vytvárame zároveň pozitívny vzťah dieťaťa napríklad ku kresleniu, alebo písaniu. Dieťa prirodzene vyhľadáva aktivity, v ktorých je úspešné. Ak ho budú jeho prstíky poslúchať, nebude sa vyhýbať rôznym skladačkám, bude rado kresliť, písanie pre neho nebude utrpením, ako pre dieťa, ktoré pociťuje v takomto pohybe neistotu. Rozvoj jemnej motoriky s rozvojom grafomotorických zručností (kreslenia, písania), tak spolu veľmi úzko súvisí. 

Ak vývin motoriky z väčšej miery prebieha tak, ako má, dieťaťu sa naskytuje neobmedzená možnosť aktivity a samostatnosti v poznávaní, primerane svojim potrebám. Zdravotné postihnutie, alebo choroba sa však častokrát odzrkadlia aj v úrovni rozvoja tejto oblasti a môžu predstavovať sekundárne následky. Dieťa s problémami v lokomócii je odkázané na prísun stimulov prostredníctvom niekoho iného. K hračke musí byť donesené, alebo mu musí byť  podaná. Spasticita rúk mu nedovolí postaviť si komín z kociek, napriek tomu, že by veľmi chcelo. Navliecť korálky mu trvá dlhšie, než rovesníkovi sediacemu hneď vedľa. Všetko toto dieťa veľmi citlivo vníma. Miera zvonka prinesených podnetov môže byť pre neho preťažujúca, alebo naopak svojou inaktivitou môže vzbudzovať dojem, že sa o ne nezaujíma a tak mu prestanú byť časom ponúkané. Dieťa v oboch prípadoch stráca. Ak sa mu nedarí posadiť bábu tak, ako chce, alebo ju obliecť minimálne tak rýchlo ako jeho rovesník,  ostáva frustrované, podráždené. Jeho nálada sa pod vplyvom opakovaného neúspechu mení. Všetko to vplýva na jeho osobnosť, prežívanie i správanie. Ak sa mu však podarí nakresliť čiaru podľa predstavy, prejsť autíčkom po dráhe a úspešne ho zaparkovať pod stoličkou, alebo len kopnúť loptu tak, aby tesne minula okno a vystrašený pohľad dospeláka ;), potvrdzuje si tým mieru rozhodovania o sebe samom, povzbudzuje ho to k ešte väčšej aktivite, osamostatňovaniu a celkovému rozvoju.

Pohybovú rehabilitáciu a stimuláciu hrubej motoriky deťom s rôznym druhom telesného postihnutia zabezpečuje rehabilitačný lekár, alebo fyzioterapeut. Štvorlístok vie rodičom poskytnúť zoznam pracovísk, kde môžu nájsť v tejto oblasti podporu, napríklad vo forme synergetickej reflexnej terapie, akupunktúry, cvičení na lopte, hipoterapie, či metód Vojtu a Bobatha. 

V "herničke" Štvolístka sa spolu s dieťaťom s dyspraxiou (porucha organizácie pohybov), Detskou mozgovou obrnou, Downovým syndrómom, hypotonickým syndómom, či s dieťaťom, ktorého motorika zaostáva z akéhokoľvek iného dôvodu, venujeme najmä rozvoju jemnomotorických schopností a rozvoju grafomotoriky. Cez rôzne stimulačné a hrové aktivity si dieťa vlastným tempom a krok za krok osvojuje správne pohybové vzorce, stáva sa sebaistejšie, jeho celkový vývin napreduje.