Čo je vývinová stimulácia?

Vývinová stimulácia znamená podporu osobnostného vývinu dieťaťa prostredníctvom cielených aktivít zameraných na rozvoj jednotlivých zložiek vývinu - vnímania, pohybu, kognície (poznávania, myslenia a pamäti), reči, sociálnych zručností a emocionality. Dôležitosť a potreba vývinovej stimulácie sa dostáva do popredia najmä vtedy, keď vývin dieťaťa z rôznych príčin zaostáva, alebo sa dieťa ocitne v situácii, kedy môže byť jeho zdravý spontánny vývin ohrozený.

Poznatky z oblasti vývinovej psychológie, neuropsychológie, či vzdelávania detí potvrdzujú, že obdobie raného a predškolského veku (od narodenia až po približne 6rok života) je obdobím, kedy je intenzita učenia najvyššia. Dieťa prechádza takzvanými "senzitívnymi fázami" vývinu. Ak je ktorákoľvek z týchto fáz premeškaná, môže sa to odzrkadliť v ďalšom vývine dieťaťa, v jeho osvojovaní si schopností a zručností , alebo v učení sa poznatkom, keď sa stane školákom.

Ak je napríklad dieťa v dôsledku svojej choroby, alebo zdravotného postihnutia obmedzené v pohybe, prichádza o spontánne možnosti samostatne objavovať svet, jeho slovná zásoba sa rozvíja pomalšie (pretože ak nepozná, že niečo existuje, nie je ani zvedavé ako sa to pomenuje), je závislejšie od dospelého, na ktorého sa môže neprimerane upnúť a následne sa tak spomalí i jeho sociálny vývin, či vývin sebaobsluhy. Takéto dieťa bude preto potrebovať okrem intenzívnej pohybovej rehabilitácie a stimulácie motoriky i cielenú podporu rozvoja ostatných zložiek vývinu.    

Vývin každého dieťaťa je jedinečný a môže postupovať svojim tempom. Nikdy však nie je vhodné čakať, kým sa na jeden problém nabalí ďalší a celá situácia sa skomplikuje. Ak sa rodičovi zdá, že niečo vo vývine jeho dieťaťa nie je v poriadku a v odpovediach na to, čo sa deje tápe, netreba váhať. Konzultáciou s odborníkom nič nepokazí, práve naopak.  

Neopomenuteľným sa stáva tiež fakt, že stimulácia vývinu dieťaťa zabraňuje rozvoju sekundárnych dôsledkov vyplývajúcich zo zdravotného postihnutia, či poruchy. Rodina dieťaťa s postihnutím je častejšie vystavovaná stresu, pocitom bezmocnosti, frustrácii, či sociálnej izolácii. To všetko može ohrozovať rodinu ako celok. Zvyšuje sa riziko rozpadu partnerstva, môžu sa objaviť suicidálne sklony jedného z členov rodiny, dieťa s postihnutím sa stáva náchylnejšie na týranie, alebo zneužívanie. Vhodné intervenčné opatrenia, pocit, že rodič nie je vo svojej situácii sám, pomáhajú zdokonaliť postoj a porozumenie voči potrebám dieťaťa so zaostávajúcim vývinom. Ak si rodič osvojí efektívne stratégie prístupu a učenia svojho dieťaťa, získa tak viac času pre seba, svoje záujmy,či kariérny rast. Spolupráca rodiča v procese cielenej vývinovej stimulácie je preto neoddeliteľnou a významnou súčasťou.

Programy vývinovej stimulácie majú tiež výrazný vplyv i na spoločnosť ako takú. Ak sa dieťaťu včas poskytne podpora v jeho slabých oblastiach a to hneď po odhalení, alebo preventívne, klesá tak jeho závislosť na sociálnych službách v neskoršom veku. Ak u dieťaťa napríklad včas podchytíme stimuláciu oslabených čiastkových funkcií, ktoré sa ale významnou mierou podieľajú na školskom výkone (napríklad na písaní, čítaní, počítaní), účinne tak predchádzame rozvinutiu problémov až do sféry, ktorá už môže mať charakter porúch učenia. Včasnou stimuláciou tak predchádzame sekundárnej traumatizácii dieťaťa, spôsobenej nezvádnutím požiadaviek školy a následným navštevovaním rôznych zariadení počnúc pedagogicko - psychologickými poradňami až po ambulancie psychiatra. Finančné prostriedky vynaložené na podporu vývinu dieťaťa sú menšie - pretože sanujú menší rozsah následkov, ako tie, ktoré musí spoločnosť venovať neskôr vo forme sociálnej opory.